Kožené bundy

Výrobky z kože sú už tradične kontroverznou témou. V dávnej minulosti sa nikto nepozastavoval nad tým, či je etické nosiť výrobky z pravej kože. Toto sa však nesnaží byť argumentom za nosenie kabeliek, búnd a iných odevov vyrobených z kože. V minulosti bola koža prakticky jediným dostupným materiálom, ktorý dokázal človeka ochrániť od nepriaznivého prostredia.

Jednoducho neexistovala alternatíva. V tej dobe bol človek tak úzko spätý s prírodou, že niečo také ako práva zvierat ho ani nenapadlo riešiť. Krava bola na mlieko, na mäso a na kožu. Sliepky boli na vajcia a na mäso. Pes bol lacný strážnik (v niektorých spoločnostiach bol aj pes na mäso). Romantická láska k zvieratám sa objavuje v bežnej populácii až v druhej polovici dvadsiateho storočia. Predtým za práva zvierat bojovalo iba zopár osobností.

Asi najznámejším príkladom je Svätý František z Assisi, ktorý odmietal jazdiť na koňoch či G.B. Shaw, ktorý bol známym a presvedčeným vegetariánom. Dnes už nikto nemusí nosiť kožené bundy z pravej kože. Nikto nemôže povedať, že ku koženej bunde neexistuje alternatíva. Tých existuje viac ako dosť a všetky majú minimálne také úžitkové vlastnosti ako kožené bundy. Vo väčšine prípadov ďaleko lepšie. Moderné materiály ako Goretex robia bundy nepremokavými.

Toto však nemožno očakávať od kože. Na druhú stranu je potrebné povedať, že ak niekto protestuje proti noseniu kožených búnd a zároveň konzumuje mäso, tak zaujíma viac-menej pokrytecký postoj. Kravy sa kvôli koži nezabíjajú. Kravy sa zabíjajú kvôli mäsu. Koža je iba vedľajší produkt, ktorý sa využíva užitočným spôsobom. Keby sa kožené bundy vyrábali z levej kože alebo iných zvierať, ktoré sa nezabíjajú kvôli mäsu, tak by argument proti využívaniu kože v oblečení mal ďaleko vyššiu váhu.